Juraj Radziwill-Anoškin

politický väzeň, svedectvo o voľbách v máji 1948 (zdroj: ÚPN)

„No proste chodili sme v tej Myjave do školy a v potom prišiel komunistický puč v roku tisíc deväťsto štyridsaťosem, eh ktorý eh eh ktorý zohral povedal by som veľmi rozhodujúcu úlohu v našom živote, pretože hneď po tom Februári boli vyhlásené voľby a samozrejme, že naši teda na kandidátke boli dve možnosti, buď voliť Komunistickú stranu alebo voliť takzvaný biely lístok. Ja som ešte vtedy nevolil, lebo mi chýbal eh niekoľko dva tri mesiace mi chýbalo do osemnástich rokov. Sestra a rodičia, tí boli voliť. A ten celý priebeh bol veľmi zaujímavý.
Keď ste vošli do volebnej miestnosti, tak vám dali očíslovanú obálku. Si pamätám, rodičia mali, otec mal obálku číslo šesťdesiatštyri a hneď si to tam dotyčná pani zapisovala, šesťdesiatštyri doktor inžinier Peter Anoškin, áno. No a nakoľko moji rodičia aj sestra pustili biely lístok, tak tie ľahko sa to identifikovalo, to už nebol vôbec žiadny problém a následky boli úplne jednoznačné. Po vyhodnotení všetci tí, čo volili biele lístky, tak boli vykázaní z Myjavy s do štyridsaťosem hodín. Pristavilo sa im nákladné auto k bytu, keď neodišli, tak sa im to vyhodilo všetko von a byt sa zapäčatil.
Ef, otec dostal odklad asi dva mesiace len kvôli tomu, pretože Brezová pod Bradlom, v ktorom práve vtedy robil, čo bolo také echt garbiarske mestečko, eh tak eh si ho vyžiadali, aby aby im dokončil to, čo tam ako mal rozpracované. Takže my sme sa sťahovali až o dva mesiace pozdejšie. Ale boli sme takí z toho vykázaní, vyhodení, áno ale našťastie sme si mohli vybrať, že kam, tak vtedajší povereník eh pravosúdia ešte stále bol otcov priateľ a otec si vybral Rožňavu, tak sme sa presťahovali do Rožňavy.“