Kalendárium

1943

28. november – 1. december – konferencia v Teheráne, prvé stretnutie hlavných predstaviteľov USA, ZSSR a Veľkej Británie; rokovalo sa o otvorení západného frontu v Európe, poľskej otázke (Stalin získal východnú časť Poľska podľa Curzonovej línie).

12. december - Edvard Beneš podpísal v Moskve Zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a Sovietskym zväzom.

13. - 20. december - Beneš rokoval v Moskve so Zahraničným byrom KSČ na čele s Klementom Gottwaldom o politických a vojenských otázkach protifašistického odboja do oslobodenia ČSR, o ústavnoprávnych opatreniach v prechodnom období, vytvorení dočasných orgánov moci a verejnej správy. Okrem otázky slovenskej autonómie sa dohodli.

22. december -v Moskve došlo k výmene ratifikačných listín čs.-sovietskej zmluvy.

december - zástupcovia komunistického a občianskeho odboja na Slovensku utvorili ilegálnu Slovenskú národnú radu, pričom podpísali v Bratislave Vianočnú dohodu, ktorá obsahovala program SNR, s obnovením ČSR na základe princípu rovný s rovným.

1944

február - pplk. gšt.J. Golian vypracoval prvý koncept plánu povstania, ktorého východiskom bolo územie v trojuholníku Brezno - Banská Bystrica - Zvolen.

2. marec - ilegálna SNR prijala uznesenie, v ktorom požadovala od Beneša čs. vlády v Londýne záruky, že v novom štáte bude rešpektovaný rovnocenný vzťah medzi SNR a českými krajinami, že SNR bude naďalej autonómnou vládou a že armádu bude organizovaná na základe rovnoprávnosti.

27. apríl - na porade ilegálnej SNR a predstaviteľov odboja v slovenskej armáde sa vytvorilo Vojenské ústredie na čele s pplk. gšt. J. Golianom.

29. jún– v Bratislave sa konala porada ilegálnej SNR a Vojenského ústredia, na ktorej bol schválený vojenský plán povstania

11. august– slovenská vláda vyhlásila stanné právo pre celé územie Slovenska počínajúc 12. augustom a nariadila protipartizánske akcie.

27. august – partizáni a vojaci pod velením Miloša Vesela obsadili Ružomberok

– partizáni zadržali v Turč. Sv. Martine rýchlik s nemeckou vojenskou misiou, ktorá sa vracala z Rumunska.

28. august – v Turč. Sv. Martine skupina vojakov postrieľala deň predtým zadržanú skupinu Nemcov, ktorú tvorilo asi 24 – 32 vojenských a civilných osôb

- J. Tiso a slovenská vláda na naliehanie nemeckého vyslanca H. Ludina dali súhlas na príchod nemeckých vojsk na Slovensko.

29. august – pplk. gšt. J. Golian vydal heslo „Začnite s vysťahovaním" pre začatie povstaleckých akcií, začalo sa Slovenské národné povstanie

- 1. partizánska brigáda J. V. Stalina obsadila Banskú Bystricu a vyhlásila obnovenie Československej republiky

31. august – 1. september – nemecké vojská odzbrojili východoslovenskú armádu

1. september – SNR prijala Deklaráciu, v ktorej vyhlásila obnovenie ČSR, prevzatie všetkej moci na Slovensku, vyhlásila mobilizáciu. Zároveň vydala nariadenia o vzniku povereníctiev pre jednotlivé rezorty, o rozpustení fašistických strán a organizácií.

8. september – začala sa karpatsko-duklianska operácia vojsk Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorej cieľom bolo pomôcť SNP.

19. október – začala sa generálna ofenzíva nemeckých vojsk proti povstaniu.

27. október – nemecké vojská obsadili Banskú Bystricu, centrum SNP.

27. – 28. október – gen. R. Viest vydal rozkaz o všeobecnom ústupe do hôr a prechode armády na partizánsky spôsob boja, koniec SNP.

14. november – delegácia SNR (Ján Ursíny, Mirko Vesel a Ladislav Novomeský) odletela z Londýna do Moskvy.

1945

1. február – v Košiciach začala pôsobiť pre oslobodené územie delegácia SNR ako najvyšší suverénny orgán výlučnej zákonodarnej a výkonnej moci.

4. február – SNR vyhlásila v oslobodených okresoch čiastočnú mobilizáciu a vyhlásila Manifest Slovenskej národnej rady o nových politických, hospodárskych a národohospodárskych vzťahoch v oslobodenom Československu.

4. – 11. február – v Jalte sa konala druhá konferencia hlavných predstaviteľov ZSSR, USA a Veľkej Británii kde došlo k položeniu základov povojnového usporiadania v Európe, dohodli sa na rozdelení sfér vplyvu.

2. marec - SNR vydala memorandum k vyjednávaniam o programe novej československej vlády, ktoré sa mali konať v Moskve. Zastávala v ňom projekt federácie budúceho Československa a pokladala sa za jedinú reprezentantku politickej vôle slovenského národa, za slovenskú vládu a slovenský parlament.

22. – 29. marec -v Moskve sa konali rokovania o budúcom vnútornom usporiadaní Československa a programe vlády.

5. apríl – nová čs. vláda vydala programové vyhlásenie Košický vládny program, akúsi ústavu sui generis.

- v Košiciach sa konal ustanovujúci zjazd Demokratickej strany.

8. máj – predseda vlády SR Štefan Tiso a ďalší vládni predstavitelia vydali v Kremsmünsteri vyhlásenie, ktorým sa podrobili americkým vojenským orgánom -zánik SR.

2. jún – bola podpísaná prvá pražská dohoda – predstavovala prvé výrazné obmedzenie kompetencií SNO - SNR zostáva v obmedzenej miere nositeľkou zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku.

29. jún – v Moskve bola podpísaná zmluva o odtrhnutí územia Podkarpatskej Rusi od Československa a o jeho pričlenení k ZSSR

7. – 8. júl – v Turč. Sv. Martine sa konal prvý zjazd Demokratickej strany, za predsedu bol zvolený Jozef Lettrich

8. júl - Pastiersky list katolíckych biskupov proti poštátneniu škôl – tvrdá reakcia novej moci (domové prehliadky na biskupstvách a farách)

17. júl – 2. august - začala tretia konferencia hlavných predstaviteľov USA, Veľkej Británie a ZSSR v Postupime – postup pri riešení nemeckej otázky, schválila odsun Nemcov z Československa, Maďarska a Poľska

11. – 12. august – v Žiline sa konala konferencia KSS, za predsedu ÚV KSS bol zvolený Viliam Široký, čo znamenalo odstavenie Husákovho povstaleckého vedenia

28. august – zjazd národných výborov – ustanovenie NV, konštituovanie SNR, aklamačná voľba slovenskej časti Dočasného Národného zhromaždenia

18. september – československá vláda schválila vymenovanie nového Zboru povereníkov na čele s Karolom Šmidke

24. október – E. Beneš podpísal vládne dekréty o poštátnení baní a kľúčového priemyslu, o poštátnení akciových bánk a súkromných poisťovní, o poštátnení potravinárskeho priemyslu.

6. november – E. Beneš vymenoval druhú vládu Národného frontu na čele s Z. Fierlingerom

1946

20. január – bola založená na Slovensku Strana práce, ktorej predsedom sa stal Ivan Frlička a čestným predsedom Ivan Dérer

5. marec - na univerzite vo Fultone mal W. Churchill prejav, v ktorom kritizoval postup ZSSR v krajinách východnej a strednej Európy a použil termín železná opona; prejav býva niekedy označovaný za počiatok studenej vojny

28. marec - ratihabícia Benešových dekrétov; dekréty boli schválené a vyhlásené za zákon

30. marec – medzi vedením Demokratickej strany a politickými predstaviteľmi slovenských katolíkov došlo k dohode a spoločnom postupe v politickom programe do budúcich volieb; predsedníctvo DS schválilo zmluvu až v apríli, preto Aprílová dohoda

1. apríl – bola založená Strana slobody na čele s Vavrom Šrobárom

11. apríl – bola podpísaná druhá pražská dohoda, ktorá obmedzila právomoci SNR najmä v personálnych otázkach

26. máj – konali sa všeobecné voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia, na Slovensku zvíťazila Demokratická strana (61 %), pred KSS ( 30,37 %), Stranou práce (3,11 %) a Stranou slobody (3,73 %), v českých krajinách zvíťazila KSČ (40,17 %), ktorá sa stala najsilnejšou stranou v Československu

28. jún – československá vláda schválila tretiu pražskú dohodu, čím sa dovŕšila likvidácia právomoci slovenských národných orgánov celoštátnej vláde, povereníctva sa stali vykonávateľmi rozhodnutí pražských ministerstiev; obmedzenie právomoci slovenských orgánov

16. august – bol vymenovaný nový Zbor povereníkov, podľa výsledkov volieb v máji 1946, napriek jasnému víťazstvu DS sa predsedom stal G. Husák

3. september – Slovenská národná rada sa pretvorila podľa volieb v máji 1946 (tzv. obnova SNR), predsedom sa stal Jozef Lettrich

28. september – Strana práce sa premenovala na Sociálnu demokraciu na Slovensku

1947

15. apríl – J. Tiso bol odsúdený retribučným Národným súdom v Bratislave na trest smrti

18. apríl – J. Tiso bol popravený na dvore Justičného paláca v Bratislave

27. jún – povereník vnútra M. Ferjenčík predložil správu o odhalení viacerých protištátnych skupín

5. jún – americký štátny tajomník George C. Marshall vyhlásil v prejave na Harvardovej univerzite plán európskej hospodárskej obnovy – Marshallov plán

9. – 12. júla – československá vládna delegácia na čele s Gottwaldom dostala v Moskve príkaz na prerušenie rokovania vo veci prijatia Marshallovho plánu Československom

14. september – M. Ferjenčík oznámil, že bolo odhalené veľké protištátne sprisahanie proti republike

22. - 27. september– v Szklarskej Porebe došlo k založeniu Informačného byra komunistických a robotníckych strán (Informbyro) deviatimi európskymi komunistickými a robotníckymi stranami; bola to reakcia na Trumanovu doktrínu a Marshallov plán

25. – 27. september – bezpečnostné orgány zatkli Otta Obucha, tlačového tajomníka kabinetu podpredsedu vlády Jána Ursínyho pre podozrenie z protištátneho sprisahania

8. október – minister vnútra Václav Nosek predložil správu o výsledkoch vyšetrovania vo veci protištátneho sprisahania na Slovensku

11. október – Predsedníctvo ÚV KSS schválilo uznesenie o potrebe zmeniť politickú štruktúru na Slovensku, predovšetkým Zbor povereníkov

19. október – na zjazde v Bratislave sa Sociálna demokracia na Slovensku začlenila do Československej sociálnej demokracie

30. október – na celoslovenskom zjazde podnikových rád v Bratislave delegáti vyžadovali riešenie politickej situácie na Slovensku a vymenovanie nového Zboru povereníkov

- podpredseda DS Ján Ursíny sa vzdal svojej funkcie námestníka predsedu československej vlády

31. október – komunistickí členovia Zboru povereníkov podali demisiu, G. Husák bol poverený vypracovať program pre nový Zbor povereníkov - začiatok jesennej politickej krízy na Slovensku

4. november – v Prahe sa rokovalo o situácii na Slovensku

5. november – československá vláda prijala demisiu Zboru povereníkov a poverila Gottwalda rokovaním o vytvorení nového Zboru povereníkov

8. november – Gottwald spolu s ďalšími ministrami prišiel do Bratislavy riešiť politickú krízu na Slovensku

17. – 18. november – v Prahe bol menovaný nový Zbor povereníkov pod predsedníctvom G. Husáka, došlo k reorganizácii Zboru povereníkov, oslabeniu postavenia DS a posilneniu KSS

4. – 5. december – v Bratislave zasadal ÚV KSS, ktorý konštatoval, že vymenovaním nového Zboru povereníkov nedošlo k ukončeniu politického boja na Slovensku

1948

29. január – Československá národne socialistická strana a Československá sociálne demokratická strana sa dohodli na odpore proti pokusom komunistov ovládnuť ZNB

- Bezpečnostný výbor SNR rokoval o komunistickom pokuse diskreditovať Demokratickú stranu

11. február – poľnohospodársky výbor Ústavodarného národného zhromaždenia sa postavil proti komunistickému plánu revidovať pozemkovú reformu

12. február – minister vnútra Václav Nosek odvolal 8 nekomunistických veliteľov ZNB v Prahe

13. február – nekomunistickí ministri aj napriek odporu komunistov presadili na schôdzi vlády návrh ministra spravodlivosti Prokopa Drtinu na zrušenie odvolania 8 nekomunistických veliteľov ZNB a zastavenie všetkých presunov v ZNB do 24. februára 1948

17. február – začiatok vládnej krízy, vláda mala prerokovať správu ministra spravodlivosti Prokopa Drtinu v súvislosti s uznesením vlády z 13. februára 1948 týkajúceho sa zneužívania národnej bezpečnosti komunistami, Gottwald odmietol o tomto rokovať, vzhľadom na neprítomnosť ministra vnútra Václava Noseka

- okolo obeda Gottwald prerušil schôdzu a odišiel za prezidentom Benešom a informoval ho o začínajúcej vládnej kríze a myšlienke nekomunistických strán vytvorenia úradníckej vlády, Beneš odmietol túto myšlienku a vyhlásil, že v prípade novej vlády budú v nej zástupcovia všetkých strán

- v 16:20 Gottwald napriek odporu ministrov nekomunistických strán ukončil schôdzu

- po schôdzi vlády sa stretli ministri národne socialistickej strany, lidovej strany a demokratickej strany a dohodli sa, že ak nebude prijaté uznesenie splnené, mali by podať demisiu

- predsedníctvo ÚV KSČ vydalo tzv. Stanovisko, v ktorom vyzývalo pracujúci ľud k ostražitosti a pripravenosti zasiahnuť proti „reakcii", bola vyhlásená pohotovosť v pražskej Štátnej bezpečnosti, spravodajských odboroch a v niekoľkých pohraničných vojenských plukoch.

18. február - na zasadaní užšej komisie Národného frontu odmietol Gottwald rokovať o vnútorných pomeroch tejto organizácie a situácii vo vláde.

- predstavitelia troch nekomunistických strán sa rozhodli bojkotovať schôdze vlády, kým nebude splnené uznesenie vlády z 13. februára.

- prezident Beneš rokoval s národnými socialistami (Zenkl a Ripka) a podľa ich vyjadrenia podporil vyžadovanie splnenia uvedeného uznesenia vlády.

19. február – ministri troch nekomunistických strán koordinovali svoj postup, rozhodli sa ešte pred zahájením rokovania vlády vzniesť otázku splnenia uznesenia z 13. februára, v prípade ak nebolo splnené boli odhodlaní podať demisiu

- komunisti sa snažili presvedčiť sociálnych demokratov o vytvorení spoločnej ľavicovej vlády; predstavitelia soc. demokracie odmietali ísť do vlády s komunistami proti ostatným stranám

- Gottwald informoval prezidenta, že nekomunistickí ministri chcú rozbiť vládu. Beneš odmietol zostavenie úradníckej vlády a prisľúbil, že v prípadnej novej vláde bude predsedom opäť Gottwald.

- do Prahy priletel námestník ministra zahraničia Sovietskeho zväzu Valerian Zorin a americký veľvyslanec LawrenceSteinhardt prerušil svoj liečebný pobyt a vrátil sa do funkcie.

20. február – o 10:00 hod. sa mala začať schôdza vlády, na ktorej mal minister vnútra Nosek referovať o personálnych zmenách v národnej bezpečnosti, ku ktorým ho zaväzovalo uznesenie vlády z 13. februára. Minister Zenkl poslal Gottwaldovi list či došlo k prevedeniu uznesenia, ten odpovedal, že o tom bude referovať Nosek.

- po 11:25 na porade ministrov a generálnych tajomníkov troch nekomunistických strán (národní socialisti, Demokratická strana a lidová strana) oznámili národní socialisti rozhodnutie podať demisiu, ministri lidovej strany a Demokratickej strany sa k ním pripojili.

- sociálni demokrati odmietli ponuku pridať sa k demisii a rozhodli sa pre neutrálny postoj

- o 12:00 hod. Zenkl oznámil rozhodnutie 12 ministrov podať demisiu prezidentovi republiky

- o 15:40 sa dostavil k Benešovi Gottwald s ďalšími predstaviteľmi KSČ, navrhoval prijať demisiu a doplniť vládu na základe svojho návrhu

- večer sa stretlo predsedníctvo ÚV KSČ, rozhodlo o ustanovení tzv. akčných výborov Národného frontu a o zvolaní veľkej demonštrácie na Staromestské námestie na druhý deň

21. február – komunistická demonštrácia na Staromestskom námestí v Prahe, Gottwald vyzval na vytváranie akčných výborov Národného frontu na všetkých úrovniach

- komunisti začali s organizovaním Ľudových milícií

- bolo zmobilizovaných okolo 3 500 partizánov na Slovensku

- G. Husák oznámil listom predsedníctvu Demokratickej strany, že demisiu jej ministrov v Prahe považuje aj za demisiu jej povereníkov v Zbore povereníkov

22. február – konal sa Zjazd závodných rád, plne v moci a v réžii komunistov. Prijatá rezolúcia vyslovovala podporu Gottwaldovi, požadovala ďalšie znárodnenie a schválila jednohodinovú generálnu stávku na 24. februára.

- prezident Beneš sa neočakávane vrátil z Lán a rokoval s B. Laušmanom. Následne sa prostredníctvom svojho sekretára spýtal ministrov národne socialistickej strany, či počítajú s prijatím demisie.

- o 22:00 sa začala schôdza predsedníctva ÚV KSČ, behom ktorej Gottwald oznámil Laušmanovi, že buď sociálni demokrati príjmu ponuku vstupu do vlády, alebo dôjde k rozkolu vnútri sociálnej demokracie

23. február – komunisti otvorene pristúpili k represiámproti stranám, ktorých ministri podali demisiu

- najvyššie orgány nekomunistických strán na rokovaniach vyjadrili vieru, že kríza sa vyrieši ústavnou cestou prostredníctvom prezidenta Beneša

- ministerstvo vnútra pod vedením komunistov rozhodlo o vyzbrojení Ľudových milícií a vydalo inštrukcie k obmedzeniu a zákazu činnosti nekomunistických strán, predovšetkým ich verejných zhromaždení

- od 11 hod. zasadal ústredný výbor sociálnej demokracie, Gottwald im odkázal, že strany, ktorých ministri podali demisiu, sa už nebudú môcť podieľať na vláde a soc. demokracia sa musí rozhodnúť či sú s komunistami alebo proti ním. Napriek tomu sa nepodarilo prokomunistickému krídlu vedenému Fierlingerom presadiť svoje návrhy. Oficiálne stanovisko strany znelo vybudovanie novej vlády na základe Národného frontu pri rešpektovaní ústavy.

- po jedenástej hodine Beneš prijal Gottwalda, ktorého sa snažil presvedčiť k udržaniu Národnej fronty, Gottwald odmietal.

- v 16:00 hod. prijal Beneš ministrov národne socialistickej strany a uistil ich, že neprijme demisiu ministrov a bude presadzovať svoju koncepciu riešenia krízy.

- okolo 18:00 boli ministri Stránsky a Ripka akčnými výbormi Národného frontu vyzvaní, aby opustili svoje ministerstvá.

- súčasne v ústrednom sekretariáte národných socialistov previedli príslušníci národnej bezpečnosti domovú prehliadku

- od 19:00 sa konalo zhromaždenie národne socialistických vysokoškolákov, ktorí po 20:00 sa vydali na Hrad aby vyjadrili podporu Benešovi (cca 10 000 ľudí).

- predseda Zboru povereníkov G. Husák oznámil Gottwaldovi, že na miesta zástupcov Demokratickej strany menoval už komunistov a komunistami prijateľných členov

- Hlavný štáb Ústredného sekretariátu Zväzu slovenských partizánov nariadil mobilizáciu partizánov na Slovensku

24. február – v 12:00 začala jednohodinová generálna stávka, ktorá mala zosilniť tlak na Beneša, aby prijal Gottwaldovo riešenie vládnej krízy, zúčastnilo sa jej cca 2,5 milióna pracujúcich

- pokračovali represie proti funkcionárom národne socialistickej strany, ich stranícky denník Svobodné slovo prestal vychádzať, vytvorenie akčného výboru členovia vedenia strany odmietli

- Československá lidová strana bola taktiež vystavená represáliám, aj keď v menšej miere. Vytvoril sa akčný výbor, ktorý ihneď prevzal stranícky denník Lidová demokracie.

- sociálni demokrati sa po obsadení budovy ústredného sekretariátu strany prívržencami komunistov a samotnými komunistami rozhodli pre účasť v novej Gottwaldovej vláde

- predsedníctvo ÚV KSČ rozhodlo v noci z 23. na 24. februára vystupňovať tlak na prezidenta prostredníctvom rezolúcií závodných rád žiadajúcich prijatie demisie ministrov

- v Bratislave vznikol Akčný výbor hlavného mesta Bratislavy pod vedením Dr. Antona Rašlu

25. február – ministri za sociálnu demokraciu Václav Majer a František Tymeš podali demisiu

- doobeda bol zvolený Ústredný akčný výbor Národného frontu, v ktorom zasadali predstavitelia komunistov, sociálnych demokratov, osobnosti verejného a hospodárskeho života, členovia Ústrednej rady odborov a zástupcovia celoštátnych koorporácií

- vedenie národných socialistov očakávalo pozvanie od prezidenta Beneša, ku ktorému ale nedošlo; Beneš neprijal ani vyslaného ministra Vladimíra Krajinu

- po 11 hodine sa dostavili k Benešovi Gottwald, Zápotocký a Nosek, aby mu odovzdali listinu novej vlády; Beneš sľúbil učiniť rozhodnutie ešte v ten istý deň

- v 16:30 bol Gottwald znova prijatý Benešom, návšteva trvala desať minút, Beneš prijal demisiu ministrov a doplnil vládu podľa Gottwaldovho návrhu

- Gottwald informoval vedenie KSČ a následne na Václavskom námestí pred demonštrantmi vyhlásil vznik novej vlády

- v dobe konania demonštrácie na Václavskom námestí podnikli demonštračný pochod na Hrad študenti (cca 5000 ľudí), aby podporili Beneša v odpore proti prijatiu demisie; Beneš ich delegáciu neprijal

- v Bratislave zriadili Celoslovenský akčný výbor Národného frontu pod vedením V. Širokého

- orgány bezpečnostnej služby vtrhli do sekretariátu Demokratickej strany a po prehliadke vyhlásili, že sekretariát sa stal strediskom protištátnej činnosti

26. február - M. Polák oznámil založenie Akčného výboru Demokratickej strany

- J. Lettrich sa vzdal funkcií predsedu DS a predsedu SNR, predsedom SNR sa stal K. Šmidke

27. február - utvoril sa nový Zbor povereníkov, s väčšinou komunistov. Predsedom sa opätovne stal G. Husák

6. marec - Predsedníctvo SNR vymenovalo nový ZP, v ktorom zo 14 členov bolo 10 komunistov

10. marec - smrť ministra zahraničných vecí Jana Masaryka

29. apríl - Štátny súd v Bratislave vyniesol rozsudok nad vedúcimi predstaviteľmi DS, obžalovanými z protištátneho sprisahania proti republike - J. Ursíny bol odsúdený na 7 rokov, O. Obuch na 30 rokov a M. Čulen na 18 rokov väzenia

9. máj - Ústavodarné Národné zhromaždenie v Prahe schválilo novú Ústavu Československej republiky; ČSR sa stalo ľudovodemokratickým štátom

30. máj - konali sa voľby do Národného zhromaždenia s jednotnou kandidátkou; na Slovensku za túto kandidátku hlasovalo 84,91 %, v Čechách a na Morave 87,12 %

2. jún - E. Beneš abdikoval z funkcie prezidenta republiky

14. jún - za prezidenta republiky bol zvolený K. Gottwald

15. jún - bola menovaná nová vláda na čele s Antonínom Zápotockým

18. jún - bol menovaný nový ZP na čele s G. Husákom

21. júl - zákonom č. 213/1948 bola zlegalizovaná činnosť akčných výborov

3. september -v Sezimovom Ústí zomrel E. Beneš

27. - 29. september - KSS bola absorbovaná KSČ, predsedom strany ostal K. Gottwald, generálnym tajomníkom R. Slánský

6. október - bol prijatý zákon č. 231/1948, zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky, umožňoval široké možnosti perzekúcie voči "triednemu nepriateľovi"

27. október - Národné zhromaždenie schválilo prvý päťročný plán; hlavným cieľom bola industrializácia Slovenska a kolektivizácia

15. november - prijatý zákon č. 248/1948 o zriadení táborov nútených prác pre triednych nepriateľova nepriateľov ľudovodemokratického štátneho zriadenia