Kto bol kto

Ján Ambruš

Bol československý dôstojník a vojenský pilot. V období druhej svetovej vojny sa zúčastnil vojny ako pilot v službách RAF. Po vojne bol povýšený do hodnosti brigádneho generála a menovaný veliteľom letectva 4. vojenskej oblasti (Bratislava). V roku 1946 sa stal poslancom Ústavodarného národného zhromaždenia za Demokratickú stranu. Po februárovom prevrate v roku 1948 bol prepustený z armády. V marci 1948 utiekol do exilu. Zapojil sa do protikomunistického odboja v rámci Rady slobodného Československa, ale v roku 1953 z neho vystúpil. Po novembri 1989 mu bola vrátená hodnosť generálmajora.

Karol Bacílek

komunistický politik a verejný činiteľ českého pôvodu. V rokoch 1939 - 1943 pôsobil v emigrácii v Moskve. V roku 1944 sa zúčastnil Slovenského národného povstania. V auguste 1945 sa stal tajomníkom ÚV KSS. Po roku 1948 zastával významné politické funkcie. Už od roku 1945 bol poslancom v parlamente do roku 1964. V rokoch 1950 - 1951 bol predsedom Zboru povereníkov. Následne sa stal ministrom štátnej kontroly v rokoch 1951 - 1952 a ministrom národnej bezpečnosti v rokoch 1952 - 1953. Bol členom ÚV KSČ v rokoch 1931 - 1938, 1945 - 1946 a 1949 - 1966. V rokoch 1953 až 1963 bol prvým tajomníkom ÚV KSS. V roku 1963 bol odvolaný zo všetkých funkcií. Členom ÚV KSS a ÚV KSČ bol do roku 1966. 19. marca 1974 zomiera.

Štefan Bašťovanský

Komunistický politik. Po druhej svetovej vojne bol predseda Národného výboru Bratislavy, poslanec Dočasného národného zhromaždenia, Ústavodarného národného zhromaždenia a Národného zhromaždenia ČSR. Na prelome 40. až 50. rokov bol prvým tajomníkom ÚV KSS. Podieľal sa na príprave procesu so slovenskými buržoáznymi nacionalistami. V roku 1951 bol v rámci politických procesov odstavený, v roku 1952 rezignoval na funkciu poslanca.

Samuel Belluš

Bol advokátom a politikom. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania a zasadal v Slovenskej národnej rade ako člen Demokratickej strany. Po oslobodení bol povereníkom informácií do jesene 1947 a členom Dočasného Národného zhromaždenia a po voľbách v 1946 aj poslancom Ústavodarného Národného zhromaždenia. Po februári 1948 emigroval do Veľkej Británie, odkiaľ neskôr odišiel do Spolkovej republiky Nemecko a stal sa riaditeľom československého oddelenia rádia Slobodná Európa v Mníchove.

Edvard Beneš.

Bol český politik, diplomat, právnik a filozof. V prvom česko-slovenskom odboji zastával miesto tajomníka. V období prvej ČSR bol ministrom zahraničných vecí v rokoch 1918 až do roku 1935. V rokoch 1921- 1922 bol predsedom vlády. Po smrti T.G. Masaryka v roku 1935 sa stal prezidentom. Túto funkciu zastával do októbra 1938. Po odchode do exilu bol vedúcou osobnosťou druhého česko-slovenského odboja. 28. októbra 1945, teda po konci druhej svetovej vojny, bol opäť oficiálne poverený ako prezident ČSR. Zohral dôležitú úlohu pri komunistickom prevrate vo februári 1948, keď ustúpil ich nátlaku a prijal demisiu ministrov. V máji 1948 odmietol podpísať tzv. Ústavu 9. mája, v ktorej sa presadilo poňatie komunistov. 7. júna 1948 abdikoval z postu prezidenta republiky. 3. septembra 1948 zomiera v Sezimovom Ústí.

Emanuel Böhm

Bol chemik, učiteľ, politik a bojovník za občianske a národné práva Slovákov. Od roku 1936 až do roku 1939 učil na rôznych stredných a vysokých školách. V roku 1941 sa stal predsedom strany Slovenskej národnej jednoty v Maďarskom kráľovstve, pričom zastupoval približne 750 000 Slovákov žijúcich v Maďarsku. Po vojne sa stal členom Demokratickej strany a v máji 1946 bol zvolený do Ústavodarného Národného zhromaždenia. V rokoch 1946 - 1947 pôsobil ako povereník zdravotníctva. Po februári 1948 odišiel do exilu, kde pracoval ako chemik. V roku 1952 sa stal členom Slovenskej národnej rady v zahraničí. On samotný založil Slovenský demokratický blok, ktorému od roku 1954 predsedal. V roku 1954 sa presťahoval z Anglicka do USA.

Miloš Bugár

Právnik, politik a poslanec Ústavodarného Národného zhromaždenia za Demokratickú stranu. Túto funkciu zastával od roku 1946, keď sa stal aj jedným z generálnych tajomníkov DS. V roku 1947 bol zatknutý v rámci mocenského tlaku KSČ, tzv. protištátne sprisahanie na Slovensku. Odsúdený bol až 15. mája 1948 na jeden rok. Prepustený bol však už 19. júna 1948 na základe amnestie K. Gottwalda.

Vladimír Clementis

Komunistický politik, právnik, publicista a diplomat. V roku 1924 vstúpil do KSČ. Patril medzi zakladateľov hnutia davistov. Poslancom Národného zhromaždenia bol v rokoch 1935-1939. Odsúdil pakt Ribbentrop - Molotov, na základe čoho bol v roku1940 vylúčený z KSČ. V rokoch 1941 – 1945 pracoval v londýnskom rozhlasovom vysielaní pre Česko-Slovensko ako žurnalista a hlásateľ. V roku 1945 bol znovu prijatý do KSČ a stal sa štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí. Od roku 1948 do roku 1950 bol ministrom zahraničných vecí. V roku 1949 sa stal členom Ústredného výboru KSČ. V januári 1951 bol na základe vykonštruovaných procesov obvinený z protištátnej činnosti. 3. decembra 1952 bol popravený. V roku 1963 bol rehabilitovaný.

Andrej Cvinček

rímskokatolícky kňaz a politik. Vyštudoval v Nitre teológiu a v roku 1904 bol vysvätený za kňaza. Od roku 1925 bol členom Československej strany ľudovej. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania, zasadal v Slovenskej národnej rade. V rokoch 1945 - 1946 bol poslancom Dočasného Národného zhromaždenia za Demokratickú stranu. V roku 1946 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. Do roku 1948 zastával funkciu podpredsedu SNR. V marci 1948 sa tohto mandátu vzdal.

Marek Čulen

Lomunistický politik. Funkcionár KSČ v medzivojnovom období, v rokoch 1925 - 1929 poslanec Národného zhromaždenia. Za odmietnutie Gottwaldovej boľševizácie bol zo strany vylúčený. Neskôr mu členstvo vrátili. V roku 1939 sa stal spoluzakladateľom Komunistickej strany Slovenska. V rokoch 1939 - 1944 pôsobil v Moskve. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania. Bol poslancom SNR, taktiež v pražských národných zhromaždeniach až do roku 1957. V rokoch 1951 - 1953 bol povereníkom poľnohospodárstva.

Ivan Dérer

Advokát, politik a novinár. V roku 1918 bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie. Bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia 1918-1920. Po vzniku 1. ČSR zastával viacero funkcií na ministerstvách (napr. minister ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska, minister unifikácie). V rokoch 1918-1938 bol poslancom Národného zhromaždenia za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku. Ako jeden z hlavných zástancov teórie čechoslovakizmu, neuznával existenciu samostatného slovenského národa. Počas vojny sa v Prahe aktívne zapojil do protifašistického odboja. Jeho činnosť bola odhalená a v rokoch 1944-1945 bol väznený na Pankráci, neskôr prevezený do koncentračného tábora v Terezíne. V roku 1946 sa stal členom Strany práce. Až do februára 1948 bol predsedom Najvyššieho súdu. V rokoch 1954-1955 bol väznený komunistickým režimom. V roku 1968 bol rehabilitovaný.

Jozef Dieška

Filozof, redaktor, pedagóg.Od roku 1945 do roku 1947 pracoval ako redaktor Filozofického zborníka Matice Slovenskej. Snažil sa všemožne zabrániť prieniku marxizmu do slovenského duchovného života. V roku 1948 opustil Československo. Pôsobil v Rade slobodného Česko-Slovenska v USA.

Prokop Drtina

Český právnik a politik. V roku1929 začal pracovať v kancelárií prezidenta republiky, od roku 1936 ako osobný tajomník Edvarda Beneša. V decembri 1939 emigroval do zahraničia. Počas vojny pôsobil ako referent a spolupracovník E. Beneša a ako komentátor českého vysielania v londýnskom rozhlase. Po vojne bol členom predsedníctva Československej strany národne socialistickej a poslancom Dočasného Národného zhromaždenia a Ústavodarného Národného zhromaždenia. Od roku 1945 do februára 1948 bol minister spravodlivosti. 20. februára 1948 podal demisiu. Od marca 1948 bol väznený. V roku 1953 odsúdený na 15 rokov väzenia. V roku 1960 bol na základe amnestie prepustený.

Július Ďuriš

Komunistický politik. Od roku 1938 bol členom ilegálneho vedenia komunistickej strany na Slovensku. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania, bol väznený. Od apríla 1945 bol ministrom poľnohospodárstva až do septembra 1951. Od 11. septembra do 31. januára 1953 bol predsedom Zboru povereníkov. V roku 1953, vo vláde V. Širokého, zastával pozíciu ministra lesov a drevárskeho priemyslu, od októbra 1953 až do roku 1963 zastával funkciu ministra financií. V roku 1970 bol vylúčený z KSČ pre podporu politiky pražskej jari. Zomrel 18. februára 1986.

Samuel Falťan

Komunistický politik, partizán, novinár. V roku 1942 narukoval na východný front, odkiaľ o rok prešiel k bieloruským partizánom. Od roku 1945 pôsobil v Bratislave ako redaktor časopisov Partizán a Bojovník. Zároveň bol generálnym tajomníkom zväzu slovenských partizánov.Po februári 1948 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady. Od roku 1946 do roku 1970 zastával miesto v ÚV KSS. 31. septembra 1968 bol kooptovaný za člena ÚV KSČ. Podieľal sa na príprave federalizácie Československa. V roku 1969 bol podpredsedom vlády ČSSR, v máji 19970 rezignoval na post poslanca. Zomrel 15. decembra 1991.

Mikuláš Ferjenčík

Generál, politik. Bol významnou osobnosťou SNP, zástupca veliteľa. Neskôr dosiahol hodnosť generála. Po druhej svetovej vojne bol povereník pre národnú obranu(v 2. .a 4 Zbore povereníkov). V rokoch 1946 - 1948 pôsobil ako nestraník na poste povereníctva vnútra. 26. februára 1948 podal demisiu. Po februári 1948 emigroval do USA kde bol predsedom Československej národnej rady v Amerike. 4. marca 1988 zomiera.

Zdeněk Fierlinger

Český politik, diplomat. Počas prvej svetovej vojne vstúpil do československých légií v Rusku. Po vojne bol vyslancom vo viacerých krajinách. V roku 1924 vstúpil do Československej sociálno-demokratickej strany. Od roku 1937 do roku 1945 bol vyslancom a neskôr veľvyslancom v ZSSR. Od roku 1945 do roku 1946 bol predsedom československej vlády. V rokoch 1946-1947 bol predsedom ČSSD. Vo februári 1948 bol hlavným iniciátorom zlúčenia sa ČSSD s KSČ. Ešte v tom istom roku sa stal členom ÚV KSČ. V rokoch 1948-1953 bol podpredsedom vlády, od roku 1953 do roku 1964 predsedom Národného zhromaždenia. Zastával aj funkciu ministra povereného riadením Štátneho úradu pre veci cirkevné. Až do roku 1966 bol členom Predsedníctva ÚV KSČ. Zomrel 2. mája 1976.

Rudolf Fraštacký

politik. V medzivojnovom období člen Agrárnej strany. Počas druhej svetovej vojny sa podieľal na odboji. Následne člen Demokratickej strany. V rokoch 1945 - 1947 bol členom Zboru povereníkov. Bol poslancom Dočasného Národného zhromaždenia a Ústavodarného Národného zhromaždenia v rokoch 1945 - 1948. Po februárovom prevrate emigroval do Toronta. V exile organizoval Demokratickú stranu. V roku 1974 sa stal členom Rady slobodného Československa. Zomiera 19. marca 1988.

Klement Gottwald

Redaktor, novinár, politik a prvý komunistický prezident Československa. Od roku 1929 generálny tajomník KSČ. Zároveň v rokoch 1929 - 1938 poslanec Národného zhromaždenia. V novembri 1939 emigroval do Moskvy. Od roku 1945 bol predsedom KSČ, podpredsedom vlády a predsedom Národného frontu. V roku 1946, po voľbách, sa stal predsedom vlády. Hlavná postava februárového prevratu 1948. 14. júna 1948 bol zvolený do funkcie prezidenta republiky. Za jeho vlády v päťdesiatych rokoch došlo k mnohým politickým procesom. Gottwald zomrel len deväť dní po Stalinovi, 14. marca 1953.

Fedor Hodža

Politik. Syn Milana Hodžu. V medzivojnovom období bol členom Agrárnej strany. Pracoval na československom vyslanectve v Paríži. Počas vojny zostal v exile. Od roku 1945 člen SNR. V roku 1946, po Aprílovej dohode, sa stal členom užšieho predsedníctva Demokratickej strany. Zastával funkciu generálneho tajomníka strany v rokoch 1945-1948. Bol aj poslancom Dočasného Národného zhromaždenia, po voľbách 1946 poslancom Ústavodarného Národného zhromaždenia. Po februári 1948 odišiel do exilu. V USA a Kanade organizoval Demokratickú stranu. Zomrel 17. septembra 1968 v New Yorku.

Ladislav Holdoš

Lomunistický politik. Do KSČ vstúpil v roku 1935. Od roku 1936 sa zúčastňoval španielskej občianskej vojny. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako vojak v zahraničnej československej armáde vo Francúzsku. Po porážke Francúzska bol aktívny v ilegálnom protifašistickom odboji, následne bol zatknutý a internovaný v koncentračnom tábore v Buchenwalde. Od roku 1945 pôsobil v ČSR ako komunistický funkcionár. V roku 1948 bol predsedom brannej komisie KSS a generálnym tajomníkom Slovenského národného frontu. V roku 1950 zastával funkciu povereníka - predsedu Slovenského úradu pre veci cirkevné. O rok neskôr bol zatknutý a vylúčený z KSČ. V rámci procesu s tzv. buržoáznymi nacionalistami bol roku 1954 odsúdený na 13 rokov väzenia. Odsedel si 7 rokov a opäť sa začal politicky angažovať. V roku 1963 opäť získal členstvo v KSČ. V roku 1970 bol znovu vylúčený a stal sa disidentom. Zomiera 9. septembra 1988.

Gustáv Husák

Komunistický politik. Členom komunistického hnutia sa stal v 30. rokoch, počas druhej svetovej vojny bol aktívnym príslušníkom odbojového hnutia, v priebehu Slovenského národného povstania bol jedným z najdôležitejších členov Slovenskej národnej rady. V roku 1948 aktívne prispel z pozície slovenského povereníka vnútra ku komunistickému prevratu. V roku 1951 bol počas kampane proti tzv. buržoáznym nacionalistom v politickom monstrprocese uväznený a odsúdený na doživotie. Rehabilitovaný bol v 60. rokoch, vtedy sa vrátil do politického života. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy sa stal jedným z najdôležitejších predstaviteľov normalizácie, v roku 1969 bol vymenovaný za 1. tajomníka Ústredného výboru KSČ. V roku 1975 sa stal československým prezidentom. Bol vedúcim politikom normalizácie v 70. a 80. rokoch. Z funkcie prezidenta abdikoval až v dôsledku novembrových udalostí v decembri 1989. Zomrel 18. novembra 1991.

Matej Josko

Politik, právnik, redaktor.Pôsobil ako redaktor pobočky listu Ľudové noviny. V roku 1938 sa stal členom Československej národne socialistickej strany. Počas druhej svetovej vojny sa podieľal na odboji, bol signatárom Vianočnej dohody. Od roku 1945 do roku 1948 bol členom Demokratickej strany. V rokoch 1945 – 1948 bol povereníkom financií. V rokoch 1945-1946 bol členom Dočasného Národného zhromaždenia. Po voľbách v roku 1946 sa stal poslancom Ústavodarného Národného zhromaždenia. V roku 1948 emigroval. V exile organizoval Demokratickú stranu. 11. júna 1969 zomiera.

Ján Kempný

Politik, katolícky funkcionár. Od roku 1933 bol predsedom Ústredia slovenského katolíckeho študentstva. V rokoch 1945- 1946 bol poslancom Dočasného Národného zhromaždenia, v rokoch 1946 – 1948 Ústavodarného Národného zhromaždenia. Pôsobil v rámci Demokratickej strany, pričom mal dôležitú úlohu pri uzavretí tzv. Aprílovej dohody s katolíkmi. Stal sa generálnym tajomníkom DS. V roku 1947 bol obžalovaný z úkladov proti republike. Vydal sa súdnym orgánom, ktoré ho v máji 1948 odsúdili na 6 rokov väzenia. Zomrel v 1997.

Štefan Kočvara

Politik, advokát. Počas druhej svetovej vojny bol členom protifašistického odboja. V roku 1945 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu. Bol poslancom Dočasného Národného zhromaždenia, aj Ústavodarného Národného zhromaždenia v rokoch 1945 – 1948. V rokoch 1945-1948 jeden z hlavných členov Demokratickej strany. V rokoch 1947-1948 bol podpredseda vlády. Vo februári 1948 podal demisiu a v máji emigroval do zahraničia. V exile organizoval Demokratickú stranu, zasadal vo výbore Rady slobodného Československa. 17.okóbra 1973 zomiera.

Martin Kvetko

Politik. Bol významným predstaviteľom Demokratickej strany, ktorú spoluzakladal. Do roku 1948 bol povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, neskôr výživy, napriek obvineniam KSS v jeseni 1947. Po februári 1948 emigroval do zahraničia. V emigrácií pôsobil ako redaktor rozhlasu Slobodná Európa v Mníchove. Počas celého obdobia v exile sa angažoval v protikomunistickom odboji. Spoluzakladal Radu slobodného Československa. Po novembri 1989 sa vrátil na Slovensko. Až do smrti v roku 1995 vykonával funkciu predsedu Demokratickej strany.

Bohumil Laušman

Československý sociálnodemokratický politik. V roku 1935 sa stal poslancom Národného zhromaždenia. Počas vojny odišiel do exilu, kde bol členom Štátnej rady v Londýne. Po vojne bol členom predsedníctva ČSSD, poslancom Dočasného Národného zhromaždenia a Ústavodarného Národného zhromaždenia. Zastával aj post ministra priemyslu (1945 – 1947). V roku 1947 sa stal predsedom ČSSD a bol zástancom nezávislej politiky voči KSČ. Počas februára 1948 zastával nerozhodné stanovisko. Následne sa stal vicepremierom vlády, v júni 1948 z tohto postu abdikoval. V roku 1949 emigroval do Juhoslávie a neskôr žil v Rakúsku. V roku 1953 ho agenti ŠtB z Rakúska uniesli do Československa a tu bol odsúdený na 17 rokov väzenia. Vo väzení za záhadných okolností zomiera v máji 1963.

Jozef Lettrich

Politik, právnik. V rokoch 1941-1944 bol advokátom v Bratislave. V medzivojnovom období člen Agrárnej strany. Od roku 1939 bol činný v protifašistickom odboji, signatár Vianočnej dohody. Zúčastnil sa SNP. V rokoch 1945-1948 bol predsedom Demokratickej strany, predseda SNR a poslanec Dočasného Národného zhromaždenia a Ústavodarného Národného zhromaždenia. 26. februára 1948 bol donútený rezignovať na funkciu predsedu SNR. V marci 1948 emigroval do USA, kde pôsobil v exilových organizáciách. Zomrel 29. novembra 1969.

Ján Lichner

Politik, právnik. Počas prvej svetovej vojny vstúpil do československých légií. V rokoch 1935-1939 bol poslancom Národného zhromaždenia za Agrárnu stranu. V októbri 1938 podpísal Žilinskú dohodu a bol ministrom v autonómnej vláde. V roku 1940 odišiel do exilu. Počas druhej svetovej vojny pôsobil na rôznych ministerstvách československej exilovej vlády. Po vojne pôsobil ako poslanec Demokratickej strany v Dočasnom Národnom zhromaždení a v Ústavodarnom Národnom zhromaždení, a taktiež v Slovenskej národnej rade. V rokoch 1945 – 1946 bol štátny tajomník ministerstva zahraničného obchodu, v rokoch 1946 – 1948 štátny tajomník na ministerstve národnej obrany. Vo februári 1948 podal demisiu ako jeden z demokratických ministrov. Od roku 1950 do roku 1960 bol väznený. Zomiera 16. októbra 1979.

Jan Masaryk

Český diplomat a politik. Po skončení prvej svetovej vojny začal pôsobiť v diplomacii.V rokoch 1920 - 1925 bol osobným tajomníkom Edvarda Beneša. V roku 1925 sa stal čs. vyslancom v Londýne. V septembri 1938 po Mníchovskej dohode a okupácii Sudet na túto funkciu rezignoval a zostal v zahraničí. V roku 1940 sa stal ministrom zahraničných vecí Benešovej exilovej vlády. Po vojne naďalej zastával post ministra zahraničných vecí. Počas februárovej krízy odmietol rezignovať na svoj post. 10. marca ho našli mŕtveho pod oknom svojho bytu.

Václav Nosek

Český komunistický politik. Po prvej svetovej vojne sa angažoval v rôznych ľavicovo orientovaných združeniach, od roku 1921 v KSČ. V 1929 sa stal členom ÚV KSČ. Po vpáde nacistických vojsk bol zatknutý a niekoľko týždňov väznený. Po prepustení emigroval do Veľkej Británie, kde pôsobil v Štátnej rade. Od roku 1945 bol členom predsedníctva ÚV KSČ, až do marca 1954. Od apríla 1945 bol ministrom vnútra až do roku 1953. Zohral jednu z najdôležitejších úloh vo februári 1948. Pri februárovom prevrate potlačil demonštrácie na podporu Edvarda Beneša. Po roku 1950 sa jeho vplyv oslaboval. v rokoch 1953 – 1955 bol ministrom pracovných síl. Zomiera v roku 1955.

Ladislav Novomeský

Komunistický politik, básnik, novinár, redaktor. V roku 1925 vstúpil do komunistickej strany. Pôsobil v rôznych ľavicových časopisoch ako redaktor najmä v Čechách. V roku 1939 sa presťahoval na Slovensko, kde napriek zákazu pokračoval v ilegálnej komunistickej činnosti. Bol jedným z organizátorov SNP. Po vojne bol členom ÚV KSS a povereníkom pre školstvo a osvetu (1945 – 1950). V roku 1950 bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu a v následnom procese roku 1954 odsúdený na 10 rokov väzenia. V roku 1955 ho prepustili na podmienku. V roku 1963 ho plne rehabilitovali. Po roku 1968 bol opäť členom predsedníctva ÚV KSS. V roku 1970 sa vzdal funkcie v ÚV KSS. Zomiera 4. septembra 1976.

Otto Obuch

Pracoval ako tlačový referent podpredsedu vlády Jána Ursínyho. Bol členom Demokratickej strany. Udržiaval kontakt s Rudolfom Dilongom a Ferdinandom Ďurčanským v zahraničí. Dňa 24.9.1947 bol zatknutý a obvinený z prípravy protištátneho sprisahania proti republike. Jeho prípad využili komunisti na nátlak a obvinenia Jána Ursínyho, ktorého nakoniec prinútili podať demisiu.

Ivan Pietor

Politik, právnik. Počas druhej svetovej vojny sa podieľal na rôznych odbojových aktivitách. Podieľal sa aj na prípravách SNP. Po vojne bol poslancom Dočasného Národného zhromaždenia a Ústavodarného Národného zhromaždenia za Demokratickú stranu. Bol ministrom vnútorného obchodu (1945 – 1946) a ministrom dopravy (1946 – 1948). Vo februári 1948 podal demisiu ako jeden z demokratických ministrov. Neskôr sa stal členom Strany slovenskej obrody. Po prevrate 1948 odišiel z politického života. V rámci Akcie B mu bol znárodnený všetok majetok. Zomrel 6. júla 1977.

Milan Polák

Politik, dôstojník a pedagóg. Pôsobil v slovenskej armáde. Počas vojny sa aktívne zúčastnil SNP. Bol jedným zo spoluzakladateľov Demokratickej strany, podpredsedom strany. Po vojne bol poslancom Dočasného Národného zhromaždenia, Ústavodarného Národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady. Vo februári 1948 ako predstaviteľ prokomunistického krídla kritizoval DS a podieľal sa na jej zlikvidovaní. Následne sa stal predsedom nástupníckej Strany slovenskej obrody a povereníkom zdravotníctva. Zomrel 2. augusta 1951 pri autonehode.

Hubert Ripka

Český politik a diplomat. V roku 1935 sa stal členom Československej strany národne socialistickej. Po Mníchovskej dohode emigroval a začal organizovať zahraničný odboj. Počas vojny zastával viacero funkcií v exilovej vláde. Po vojne bol poslancom Dočasného Národného zhromaždenia a Ústavodarného Národného zhromaždenia. V rokoch 1945 – 1948 bol ministrom zahraničného obchodu. 25. februára podal demisiu. Emigroval do zahraničia, kde v Paríži sa stal zástupcom Rady slobodného Československa. Zomrel 7. januára 1958.

Rudolf Slánský

Český komunistický politik. Od roku 1921 člen KSČ, od roku 1935 poslanec Národného zhromaždenia. Po Mníchove 1938 odišiel do Moskvy kde pracoval vo vysielaní moskovského rozhlasu. Pôsobil ako delegát počas SNP. OD roku 1945 bol členom predsedníctva ÚV KSČ, až do roku 1951 – zastával funkciu generálneho tajomníka. V rokoch 1945 – 1951 bol poslancom v národných zhromaždeniach. Bol jednou z hlavných osobností tzv. komunistického teroru na konci 40. a na začiatku 50. rokov. Nakoniec sa sám stal jeho obeťou. V roku 1951 bol zadržaný a stal sa hlavnou postavou monsterprocesu, ktorý nasledoval. 3. decembra 1952 bol popravený.

Jaroslav Stránský

Český politik, novinár a právnik. Spoluzakladateľ Československej národnej demokracie. Neskôr však zo strany vystúpil. V roku 1925 bol spoluzakladateľ Národnej strany práce., ktorá sa zlúčila s Československou stranou národne socialistickou. Za túto stranu zastával poslanecký post od 1929 do roku 1938. Po Mníchovskej dohode odišiel do exilu, kde bol členom exilovej vlády vo funkcii ministra spravodlivosti. Po vojne bol členom Dočasného Národného zhromaždenia, neskôr Ústavodarného Národného zhromaždenia. V rokoch 1945 - 1948 zastával ministerských funkcií. Po februári 1948 emigroval do zahraničia. Pôsobil v rôznych exilových organizáciách a spolupracoval s rozhlasom Slobodná Európa. Zomrel 13. augusta 1973.

Jozef Styk

Politik. Bol organizátorom protifašistického odboja a SNP, členom SNR. Po vojne patril k členom Demokratickej strany. Bol poslancom Slovenskej národnej rady, Dočasného Národného zhromaždenia a Ústavodarného Národného zhromaždenia v rokoch 1945 – 1948. Zastával viacero funkcii v Zbore povereníkov. Po februári 1948 bol vyradený z politického života. 28. augusta 1965 zomiera.

Ludvík Svoboda

Politik a generál. Bojoval v prvej svetovej vojne, dostal sa do zajatia v Rusku kde sa angažoval v československých légiách. Počas medzivojnového obdobia slúžil v armáde. Po rozbití Česko-Slovenska odišiel do Poľska, kde organizoval Legión český a slovenský. Po porážke Poľska odišiel do ZSSR, kde sa podieľal na formovaní československej vojenskej jednotky, s ktorou sa zúčastnil bojov na východnom fronte. Po vojne ho E. Beneš menoval za ministra obrany ako nestraníka (1945 – 1950). V októbri 1948 vstúpil do KSČ. Od mája 1948 do roku 1968 bol poslancom Národného zhromaždenia. 30. marca 1968 bol zvolený za prezidenta. Opätovne bol zvolený za prezidenta aj v roku 1973. V roku 1975 bolo jeho prezidentské obdobie kvôli zdravotným problémom ukončené. Zomrel 20. septembra 1979.

Viliam Široký

Komunistický politik. Funkcionár a člen najvyšších orgánov KSČ, od začiatku 30. rokov člen ÚV KSČ.. V rokoch 1935 - 1938 poslanec Národného zhromaždenia. V jeseni 1938 odišiel do zahraničia, pôsobil v Moskve, odkiaľ bol v roku 1941 vyslaný na Slovensku, bol zatknutý a väznený do jari 1945. V rokoch 1945 - 1953 bol predsedom KSS, v rokoch 1945 - 1946 poslanec SNR a v rokoch 1948 - 1964 poslanec Národného zhromaždenia. Bol námestníkompredsedu československej vlády (1945 - 1953). V marci 1950 - január 1953 bol ministrom zahraničných vecí, následne až do 1963 predseda vlády. Zohral dôležitú úlohu pri februári 1948. Bol predstaviteľom obdobia kultu osobnosti a iniciátor politických procesov na Slovensku, neskôr bol zo štátnych a straníckych funkcií odvolaný. V roku 1968 mu bolo pozastavené členstvo v KSČ, tesne pred smrťou v roku 1971 mu bolo obnovené.

Karol Šmidke

Komunistický politik. V roku 1935 bol zvolený do za poslanca do Národného zhromaždenia. V tejto funkcií bol až do roku 1938. V auguste 1939 emigroval do ZSSR. V 1943 sa vrátil na Slovensko za účelom organizovania a vedenia ilegálnej KSS, signatár Vianočnej dohody, predseda SNR. V rokoch 1945 - 1950 podpredseda KSS, september 1945 - august 1946 predseda Zboru povereníkov, v rokoch 1946 - 1948 podpredseda a v rokoch 1948 - 1950 predseda SNR. V rámci procesu s buržoáznymi nacionalistami bol obviňovaný, v roku 1951 uvoľnený z ÚV KSČ, ale keďžev roku 1952 zomiera, tak sa vyhol procesu.

Jozef Šoltész

Právnik a komunistický politik. Pred druhou svetovou vojnou bol členom Československej sociálne demokratickej strany robotníckej. Počas vojny sa zúčastňoval odboja a v roku 1944 vstúpil KSS. Po vojne pôsobil v ÚV KSS (1945 - 1950) a dočasne v ÚV KSČ. Bol postupne poslancom Dočasného Národného zhromaždenia, Ústavodarného Národného zhromaždenia a nakoniec Národného zhromaždenia. Poslancom bol do roku 1954. V rokoch 1945 - 1946 bol ministrom ochrany práce a sociálnej starostlivosti, v rokoch 1946 - 1951 zastával rozličné posty v Zbore povereníkov. V rokoch 1969-1972 bol veľvyslancom v Maroku. 19. marca 1977 zomiera.

Jan Šrámek

Český rímskokatolícky kňaz a politik. V roku 1907 sa stal poslancom Ríšskej rady. Po vzniku Československa sa stal členom Revolučného Národného zhromaždenia a založil Československú stranu ľudovú. Jej predsedom bol v rokoch 1919-1938 a 1945-1948. Od roku 1921 bol takmer vo všetkých vládach ako minister. Po Mníchove 1938 Šrámek emigroval a stal sa predsedom exilovej vlády v Londýne. V roku 1945 sa stal námestníkom predsedu vlády. Vo februári 1948 podal demisiu. Po komunistickom prevrate sa snažil ujsť z Československa. Pokus sa nevydaril a Šrámek žil až do svojej smrti v roku 1956 v nezákonnej internácii.

Vavro Šrobár

Lekár, politik. Počas štúdia sa stal prívržencom T.G. Masaryka. Patril k hlasistom. Zastával centralistické, československé postoje. Stal sa prvým ministrom ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska (1918 - 1920). V nasledujúcich rokoch riadil viaceré ministerstvá. Od roku 1922 prednášal na Lekárskej fakulte UK. V rokoch 1925-1935 bol senátorom Národného zhromaždenia. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja. Bol spolupredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady. V rokoch 1945-1946 zastával funkciu ministra financií. V roku 1946 založil Stranu slobody a stal sa jej predsedom. Po februári 1948 prijal ministerský post v novej Gottwaldovej vláde. Post zastával až do svojej smrti 6.decembra 1950.

Ján Ursíny

Politik. Počas 1. ČSR bol členom Agrárnej strany a poslanec v parlamente. Počas druhej svetovej vojny bol jeden z organizátorov SNP, signatár Vianočnej dohody. V roku 1945 bol predsedom Demokratickej strany, kde ho vystriedal Jozef Lettrich. V roku 1945 sa stal podpredsedom československej vlády. V roku 1947 bol zdiskreditovaný komunistami v tzv. Obuchovej afére, čo viedlo k jeho vynútenej abdikácii (1947) a po februári 1948 vo vykonštruovanom procese bol odsúdený na sedem rokov väzenia. V roku bol 1953 prepustený. Zomrel 8. januára 1972.

Antonín Zápotocký

Český komunistický politik. Od roku 1914 člen sociálne demokratickej strany. Po vzniku samostatného Československa pôsobil v rôznych ľavicových organizáciách. V rokoch 1922-1925 bol generálnym tajomníkom KSČ. Až do začiatku druhej svetovej vojny bol aktívny v rôznych komunistických zväzoch. V rokoch 1940-1945 bol väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Po návrate z tábora roku 1945 sa Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ a poslancom Národného zhromaždenia. 15. júna 1948 bol menovaný predsedom vlády ČSR. 21. marca 1953 bol zvolený za prezidenta. Dňa 13. novembra 1957 zomrel.

Petr Zenkl

Český národnosocialistický politik. Do politiky vstúpil pred prvou svetovou vojnou. V roku 1913 sa stal členom národnosocialistickej strany. V rokoch 1918 – 1925 pôsobil na ministerstve sociálnej starostlivosti. V septembri 1939 ho zatklo Gestapo. Vojnu strávil v koncentračných táboroch. Po vojne sa stal predsedom Československej strany národne socialistickej. Po voľbách v roku 1946 sa stal prvým podpredsedom vlády. Vo februári 1948 podal demisiu. Následne emigroval do USA. Do roku 1974 bol predsedom Rady slobodného Československa. Zomrel 3. novembra 1976.